reklama

Ako sa dá zariadiť nerúbanie lesa

Oblasť lesníctva a ochrany prírody je nakazená politikou a politikmi. Prastará metóda vytvárania a vzájomného ukazovania na „nepriateľa“ spoľahlivo zjednocuje bojovné tábory do šíkov okrikujúcich sa z mentálnych zákopov. Škoda.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Ako jeden zo zásadných kameňov úrazu sa verejnosti interpretuje rúbanie lesa. Ako a prečo sa taký les rúbe, ako sa les obnovuje, aké sú dôvody, princípy a postupy som už písal v predchádzajúcich blogoch. Les, samozrejme, nie je len zdrojom dreva (a iných hmôt a nehmôt), ale je aj nesmierne dôležitou súčasťou prírody a životného prostredia. Cieľom lesníctva v stredoeurópskom priestore je kompromisné, súbežné plnenie produkčnej a zároveň mimoprodukčnej funkcie lesa. Ľudské zásahy však vždy majú aj určitý negatívny dopad na (lesný) ekosystém. Je to daň za využívanie lesa, či prírody všeobecne. Preto by mali existovať lesy a iné „prírody“, v ktorých je produkčná funkcia (napr. ťažba dreva) obmedzená, alebo úplne vylúčená. V našej krajinke máme už dosť dlho niekoľko „technických“ nástrojov (nie ideologických), ako určiť a zabezpečiť, v ktorých lesoch a iných „prírodách“ sa bude bežne hospodáriť, v ktorých menej, a v ktorých vôbec.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Základný nástroj na určenie prevládajúcej funkcie lesa a z nej vyplývajúceho spôsobu hospodárenia je zaradenie lesa do tzv. kategórie, ktoré sa vykonáva spravidla každých desať rokov pri obnove programov starostlivosti o lesy (zákon o lesoch 326/2005). A tak máme lesy hospodárske (prevláda produkčná funkcia), ochranné (prevláda ochranná funkcia) a lesy osobitného určenia (prevláda iná celospoločenská funkcia). Pre náš prípad (bavíme sa o obmedzení ťažby) sú zaujímavé lesy osobitného určenia, ktorými môžu byť, okrem iných, napr. lesy v chránených územiach, alebo aj rekreačné lesy. Osobitný režim hospodárenia (alebo nehospodárenia) môže byť v takýchto lesoch takmer akýkoľvek a je zadefinovaný požiadavkami žiadateľa. Podmienkou, okrem iného, je vypracovanie projektu osobitného režimu a dohoda s vlastníkmi o náhrade za obmedzenie vlastníckych práv. Proces vyhlasovania lesov osobitného určenia nie je jednoduchý, ale je realizovateľný. Výsledkom môže byť, že vlastník (správca, obhospodarovateľ) v lese zasahuje veľmi konkrétnym spôsobom, alebo obmedzene, alebo vôbec nezasahuje a žiadateľ o takýto režim mu na základe dohody platí spravodlivé kompenzácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším nástrojom na zabránenie, alebo obmedzenie využívania produkčnej funkcie lesa, ťažby dreva či všeobecne hospodárenia je tzv. územná ochrana prírody a krajiny, teda zaradenie územia (objektu, pozemku..) do niektorého stupňa ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny (543/2002). Stupňov ochrany máme v SR päť. Zákon presne stanovuje, ktoré činnosti sú v ktorom stupni ochrany dovolené, ktoré sú zakázané a na ktoré treba súhlas orgánov ochrany prírody. Najprísnejší je piaty stupeň, v ktorom sú zakázané akékoľvek hospodárske činnosti a dokonca je tam zakázaný aj vstup ľuďom. V štvrtom stupni ochrany sa však už môže a musí spracovávať náhodná ťažba (kalamita) a tiež sa môže vykonávať úmyselná ťažba s tým, že nesmie byť použitý holorubný spôsob hospodárenia. V treťom, druhom a prvom stupni ochrany nie je bežné hospodárenie v lesoch obmedzené, samozrejme hospodárenie musí byť v súlade s kategorizáciou, pokynmi PSL a v zmysle zákonných predpisov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Slovensku môžu byť vyhlásené aj celé väčšie, či menšie chránené územia. Môžu to byť chránené krajinné oblasti, národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky a vtáčie územia, či obecné chránené územia. To, čo je v takýchto chránených územiach dovolené a čo zakázané, je však opäť určené stupňami ochrany a nie tým, či sa niečo volá „národný park“, alebo „rezervácia“. Napríklad v chránených krajinných oblastiach je spravidla druhý stupeň, v národných parkoch minimálne tretí, v areáloch a chránených prvkoch môže byť od druhého po piaty, v rezerváciách a pamiatkach môže byť štvrtý a aj piaty stupeň ochrany. Chránené územia majú ešte ochranné pásma, ktoré sú spravidla chránené o stupeň nižším stupňom ochrany ako samotné územie. Proces rozdelenia/zadelenia chráneného územia do jednotlivých stupňov (zón) ochrany sa ľudovo nazýva zonácia. A sme doma.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sa napríklad v národnom parku (trebárs Vysoké Tatry) môžu nachádzať územia v treťom, štvrtom a aj piatom stupni ochrany. V treťom stupni môžu byť, čo sa týka kategorizácie, iba ochranné lesy a lesy osobitného určenia, čo však nevylučuje úmyselné zásahy a ani ťažbu kalamity. V štvrtom stupni sa nesmie ťažiť úmyselne holorubným spôsobom a musí sa ťažiť kalamita. V piatom stupni ochrany sa nesmie zasahovať vôbec. Ak teda je z konkrétnych dôvodov žiadúce, aby les ostal bez akéhokoľvek ľudského zásahu, tak je „iba“ potrebné takýto pozemok zaradiť do piateho stupňa ochrany.

Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny (určenie stupňa ochrany) má svoj postup stanovený v zákone o ochrane prírody a krajiny. Na uplatňovanie inštitútu ochrany musí byť v prvom rade dôvod, napr. vzácnosť či jedinečnosť biotopu či ekosystému, výskyt chránených druhov a podobne. Musí existovať návrh, ktorý podá navrhovateľ orgánu ochrany prírody (úrady ŽP okresné, krajské, ministerstvo ŽP) a ktorý odborne posúdi organizácia ochrany prírody (napr. ŠOP). Zámer sa musí oznámiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku a musí sa s ním dohodnúť spôsob a výška náhrady za prípadné obmedzenie bežného hospodárenia. V prípade zaradenia územia do štvrtého a piateho stupňa ochrany je súhlas vlastníka podmienkou. Ak je vlastník a navrhovateľ totožná osoba, je to jednoduchšie. Ku zamýšľanému chránenému územiu musí byť vyhotovená dokumentácia ochrany prírody (vymedzenie, zóny, dôsledky, opatrenia, koncepcie, výskumy, programy starostlivosti..), ktorú musia vyhotoviť odborne spôsobilé osoby. Ak všetko dobre dopadne, územie sa zaradí do požadovaného stupňa ochrany, hospodárske a iné činnosti môžu byť obmedzené/zastavené a vlastník dostáva spravodlivé kompenzácie za obmedzovanie jeho vlastníckych práv.

Zonácia určite nie je jednoduchá a ani lacná vec. Asi mnohí vieme, koľko rokov sa ťahá proces novej zonácie vo Vysokých Tatrách. Alebo aká je nálada v Poloninách, Veľkej Fatre či Nízkych Tatrách. Ak je žiadúca a potrebná nejaká zmena v súčasnom stave, musia sa potenciálni účastníci zájazdu skôr či neskôr prepracovať k dialógu, kompromisom, dohodám, konsenzom. A mať rozpočet. A je jedno, či bude zákon o ochrane prírody taký, alebo onaký, alebo či budú v politike hentí, alebo hentí (ak teda stále žijeme v demokratickej krajinke a niekto sa tu nechystá niečo znárodňovať). Míňanie času a energie na vzájomnú dehumanizáciu asi tou správnou cestou nebude. Myslím si.

Jasná - Národný park Nízke Tatry
Jasná - Národný park Nízke Tatry (zdroj: Michal Diviak)
Diviak Michal

Diviak Michal

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Lesník a stredoškolský učiteľ. Vášnivý milovník prírody a outdoorových aktivít. Príležitostný autor textov o dobrodružstvách v prírode, ale aj o lese a lesníctve. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu