reklama

O kalamitách, holinách a mladých lesných porastoch

V posledných dňoch veľa ľudí rozhorčili rúbaniská (nielen) vo Vrátnej doline. Čo sa tam stalo? Niekto drancuje? V národnom parku? Mohol? Smel? Musel? Chcel?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

O tom, ako sa rúbe les som už niečo písal tu: https://diviakmichal.blog.sme.sk/c/476368/ako-sa-rube-les.html . (Ak píšem o lese, myslím tým lesné porasty rastúce na lesných pozemkoch - evidovaných v katastri nehnuteľností ako „lesné pozemky“). Ak sme teda ochotní vedieť, tak vieme , že existuje ťažba úmyselná a ťažba náhodná. V nasledujúcom texte si podrobnejšie a pomaly povieme, čo sa deje, ak prebieha náhodná, čiže „kalamitná“ ťažba.

Zásadný rozdiel medzi ťažbou úmyselnou a ťažbou náhodnou je (čuduj sa svete) v úmysle. Úmyselné ťažby sú naplánované v programe starostlivosti o lesy (PSL) a ich účelom je výchova alebo obnova lesa. Úmyselné ťažby sa plánujú na obdobie platnosti plánu (spravidla desať rokov) a plán odporúča ich lokalizáciu, či spôsob vykonania. Zároveň záväzne určuje hornú hranicu ich objemu. Horná hranica objemu úmyselnej ťažby (tzv. etát) pre obhospodarovaný lesný celok je trvalo udržateľná výška ťažby za určitý čas na určitom mieste. Je vypočítaná (najmä) z prírastkových možností lesného celku. Odborní lesní hospodári vedia takéto ťažby zrealizovať. Úmyselne sa teda môže rúbať len taký objem dreva, aký v danom čase na danom mieste zároveň „prirastie“. Úmyselné ťažby nie sú „povinné“ , ale odporučené. Obhospodarovateľ nemá povinnosť ich vykonávať. Ak ich však vykonáva, nesmie, okrem iného, prekročiť hornú hranicu ich objemového predpisu. Veľmi zjednodušene povedané.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Náhodné ťažby - kalamity nie sú naplánované (predpísané) v PSL. Ich realizácia je podmienená vznikom dôvodu na náhodnú ťažbu. Príčinou, dôvodom na náhodnú ťažbu je pôsobenie škodlivých činiteľov. Škodlivé činitele sú samozrejme škodlivé len z určitého (ľudského) uhla pohľadu. Môže to byť vietor, sneh, ľad, námraza, hmyz, huby, oheň... Ak škodlivý činiteľ stromy poškodí, alebo spôsobí ich úhyn, je obhospodarovateľ lesného pozemku povinný (musí) vykonať opatrenia, aby sa škody nešírili ďalej a nezväčšovali sa. Spravidla sa takéto stromy vyťažia a odstránia z porastu. Sú aj iné možnosti, napr. odkôrňovanie pri pni, použitie chémie (fúha!), či kombinácie viacerých obranných a ochranných opatrení. Zákon však ukladá obhospodarovateľovi lesa „povinnosť“ prednostne (na úkor úmyselnej ťažby) spracovať stromy poškodené a napadnuté škodlivými činiteľmi. Pri ťažbe kalamity sa môžu (musia) ťažiť iba stromy poškodené, alebo uhynuté – vývraty, zlomy, sucháre, chrobačiare. Náhodná ťažba môže byť rozptýlená, alebo sústredená. Rozptýlená je vtedy, keď sa ťažia jednotlivé stromy, alebo malé skupinky stromov a po takejto ťažbe nevznikne súvislá plocha, ktorú by bolo treba následne zalesňovať. Teda nevznikne tzv. holina. Sústredená náhodná ťažba je naopak charakteristická tým, že po jej vykonaní vznikne holina. Holina je plocha lesného pozemku, na ktorej bol lesný porast dočasne odstránený (napr. z dôvodu náhodnej ťažby). Ak vznikne z akejkoľvek príčiny na lesnom pozemku holina, vznikne zároveň obhospodarovateľovi povinnosť (musí) takúto plochu opätovne zalesniť. Obhospodarovateľ je povinný vykonať tzv. obnovu lesa. Na realizáciu obnovy lesa na holine ukladá zákon lehotu dva (v ochranných lesoch tri) roky od jej vzniku. Obhospodarovateľ je povinný holinu zalesniť v zákonnej lehote stanovištne a geneticky vhodnými drevinami, čiže musí rešpektovať tzv. obnovné drevinové zloženie. Obnovné drevinové zloženie určuje PSL. Vychádza z ekologických zisťovaní a snaží sa čo najviac priblížiť k prirodzenému drevinovému zloženiu konkrétneho stanovišťa. Obnova lesa môže byť umelá, alebo prirodzená. Mladé štádiá lesa nazývame kultúry (z umelej obnovy), alebo nálety a nárasty (z prirodzenej obnovy). Mladé lesné porasty často vyžadujú náročnú starostlivosť, či ochranu. Po čase sú z nich mladiny, neskôr žrďkoviny, a nakoniec kmeňoviny. Po sto rokoch z nich môže byť storočný les.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri vzniku kalamity teda ide o proces, kedy je obhospodarovateľ lesa povinný napadnutý lesný porast (stromy) spracovať a ak vznikne holina je následne povinný vykonať obnovu lesa. Povinnosť spracovávať kalamitu (a obnovovať les) neplatí iba v územiach zaradených do piateho stupňa ochrany prírody. V územiach v prvom, druhom (napr.CHKO), treťom (napr. národné parky), štvrtom (niektoré rezervácie, alebo chránené areály) stupni ochrany povinnosť spracovať kalamitu platí.

V súčasnosti sme svedkami (účastníkmi) hromadného, plošného rozpadu smrečín. Príčinou sú pravdepodobne klimatické zmeny, ale aj samotné rovnorodé smrečiny (zakladané v dobrom úmysle pred desiatkami, stovkami rokov). Nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách obhospodarovatelia lesa ťažia smrekové kalamity na obrovských plochách. Po spracovaní kalamity je na plochách vykonávaná obnova lesa. Rozpadnuté lesné porasty sú odstránené a nahrádzajú ich porasty nové, dúfajme, že odolnejšie a prírode bližšie. Podobný proces rozpadu a obnovy lesa prebieha aj bez zásahu človeka. Samozrejme bez vyťaženia stromov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ťažba dreva má však nepopierateľne negatívne a dlhodobé vplyvy na prírodné prostredie. Aj pri najopatrnejšej ťažbe príroda utrpí škody. Úplne a na sto percent sa eliminovať takéto vplyvy dajú len ponechaním porastov (stromov) bez ľudského zásahu. To sa dá zabezpečiť napríklad zaradením územia (lesného pozemku) do piateho stupňa ochrany (čo, samozrejme, nie je sranda).

 V spoločnosti je ohľadom rúbania – nerúbania ukrutná zvada. Dúfajme, že sa od hádok a politikárčenia postupne prepracujeme k spravodlivým a pragmatickým technickým riešeniam.

Smreky napadnuté lykožrútom smrekovým vyznačené na ťažbu
Smreky napadnuté lykožrútom smrekovým vyznačené na ťažbu (zdroj: Michal Diviak)
Buky poškodené vetrom (vývraty)
Buky poškodené vetrom (vývraty) (zdroj: Michal Diviak)
Čerstvo vykonaná umelá obnova drevinou jedľa na ploche po lykožrútovej kalamite. Stromčeky sadili žiaci lesníckej školy.
Čerstvo vykonaná umelá obnova drevinou jedľa na ploche po lykožrútovej kalamite. Stromčeky sadili žiaci lesníckej školy. (zdroj: Michal Diviak)


 

Dvoj až trojročný nárast buka na ploche po ťažbe. Stromčeky sú ošetrené repelentným náterom proti odhryzu zverou
Dvoj až trojročný nárast buka na ploche po ťažbe. Stromčeky sú ošetrené repelentným náterom proti odhryzu zverou (zdroj: Michal Diviak)
Mladiny na plochách po kalamite z roku 2004 (Hrebienok, Vysoké Tatry)
Mladiny na plochách po kalamite z roku 2004 (Hrebienok, Vysoké Tatry) (zdroj: Michal Diviak)
Zmiešaný porast cca 15 rokov po ťažbe veternej kalamity. V mladine vidno rozkladajúce sa pne po vývratoch.
Zmiešaný porast cca 15 rokov po ťažbe veternej kalamity. V mladine vidno rozkladajúce sa pne po vývratoch. (zdroj: Michal Diviak)
Diviak Michal

Diviak Michal

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Lesník a stredoškolský učiteľ. Vášnivý milovník prírody a outdoorových aktivít. Príležitostný autor textov o dobrodružstvách v prírode, ale aj o lese a lesníctve. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu