O dreve, lesníctve a niektorých veciach v zákulisí

Autor: Diviak Michal | 2.12.2018 o 17:02 | Karma článku: 10,04 | Prečítané:  4859x

Pred pár dňami som videl televíznu redaktorku oznamujúcu verejnosti, že „lesníci“ vyrúbali v lese zdravé stromy. Redaktorka stála pri hromade dubových klátov a dôrazne zdôraznila, že stromy boli zdravé. Zdravé!

Správy o tejto udalosti sa vynorili aj na sociálnej sieti a vyplávali zo všetkých možných (informačných) kanálov. Pospolití ľudia okamžite cítili potrebu reagovať.  Na základe slov, ktoré používali (odťať ruky, povešať, postrieľať...), usudzujem, že niektorí boli veľmi nahnevaní.

Rozmýšľal som, či niektorí pospolití ľudia vedia, ako a z čoho vznikajú drevené veci. Prípadne, či vedia, ako vznikajú rôzne iné veci, ktoré majú doma. Či vedia, že teplý rezeň, alebo kožené topánky boli predtým súčasťou tela živého, cítiaceho tvora, ktorého musel „niekto“ usmrtiť. A že pri tom tiekla krv. (Možno vedia, iba to nechcú vidieť, cítiť, nechcú tým byť dotknutí...?).  Mám nejaké informácie a tak ich skúsim dať do pľacu. Možno niekoho odhalením zákulisia vzniku vecí znechutím, ale taký je život.

Drevo

Drevo je ten materiál, z ktorého je vyrobený napríklad nábytok (skriňa, polička, posteľ, stôl...). Alebo vareška. Alebo parkety. Alebo krov (konštrukcia držiaca strechu domu). Alebo drevenica v Osadnom. Alebo sud. Alebo bubenícka palička. Alebo OSB doska. Alebo železničný podval. Alebo drevené uhlie, na ktorom si grilujeme bárbekju. A tak ďalej. Asi už viete, o ktorý materiál ide a možno máte niečo z dreva aj vy doma. Ľudia by ani nepovedali, ale z dreva je vyrobený aj papier.  Áno, aj „ten“ papier.

A teraz to príde - každé jedno drevo bolo najskôr strom.  A ďalšia rana – stromy rastú (väčšinou) v lese. A aby sa zo stromu stalo drevo a z dreva napríklad papier, je potrebné strom z lesa nejako dostať.  Vyrúbať ho. Robí sa to tak, že strom „sa“ odpíli, priblíži k najbližšej ceste, odvezie do továrne a tam sa už dejú udalosti, ktoré vedú k výslednému produktu. Aj „ten“ papier, ktorý sa napokon (po použití), rozpustí v kanalizačnej sústave hlavného mesta SR a vytečie, vo forme chuchvalcov celulózy, do Dunaja, bol niekedy strom. Veľmi pravdepodobne strom v lese. Ak má niekto odvahu dozvedieť sa ešte niečo viac o rúbaní stromov v lese, písal som tu: https://diviakmichal.blog.sme.sk/c/476368/ako-sa-rube-les.html

Na niektoré drevené veci sa dá využiť drevo (stromy), ktoré je krivé, krátke, tenké, nahnité, hrčavé, točité, poškodené hubami, či hmyzom. Napríklad na spomínaný papier, alebo na palivové drevo. Ale sú aj veci vyrobené zo zdravého, rovného, dlhého, hrubého, nepoškodeného dreva (stromu). Napríklad spomínaný nábytok, sud, lyža, hokejka, krov, parketa, drevenica, či pramica v Pieninách. Asi nebudú všetci s nasledovnou informáciou spokojní, ale áno: „Lesníci“ rúbu aj zdravé stromy. Robia to tak už niekoľko storočí.

Lesníctvo sa v stredoeurópskom priestore vyvíja zhruba od 16. až 17. storočia ako reakcia na takmer kompletnú likvidáciu lesov (bez následnej obnovy) v súvislosti s industrializáciou. Postupne sa do hospodárenia s lesmi zavádzal určitý systém, pôvodne išlo hlavne o trvalosť produkcie dreva. Cieľom dnešného lesníckeho režimu je kompromis - chceme, aby les plnil funkciu produkčnú a aj funkcie mimoprodukčné. Znamená to asi toľko, že získavame drevo a iné matérie a zároveň máme les, ktorý produkuje vzduch, zadržiava vodu, je priestorom pre rôzne formy života a tiež sa v ňom môžeme poprechádzať, či pobicyklovať. Atď. Samozrejme, kompromisy nikdy celkom neuspokoja všetkých. Ak by nás však zaujímalo len drevo, už by tu nebol žiadny les (viď napr. Britské ostrovy). A ak by nás zaujímali len mimoprodukčné funkcie, nemali by sme drevo (viď napr. Britské ostrovy). Takže hľadanie kompromisov je podľa môjho názoru celkom dobrá cesta. Nielen v lesníctve.

Každý les, aj ten najprodukčnejší (napr. topoľová, alebo borovicová monokultúra vysadená v radoch) plní akú-takú mimoprodukčnú funkciu. Na Slovensku sú však aj lesy, ktoré z princípu neplnia a ani nemajú plniť v prvom rade funkciu materiálnej produkcie.  Mali by to byť prísne chránené vzácne biotopy a tiež niektoré lesy s prevažujúcou inou (celospoločenskou, či ochrannou) funkciou.  Časť spoločnosti sa takýchto lesov pomerne hlasno domáha aj tam, kde v súčasnosti platí režim bežného hospodárenia.  Zmeny možné sú a spôsoby (určite nie jednoduché) sú k dispozícii. Len sa nevyužívajú a energia sa míňa na vytváranie nepriateľov. O „technických“ podmienkach a možnostiach som niečo písal tu: https://hiking.sk/hk/ar/4868/o_rubaniskach_nielen_v_narodnych_parkoch.html

V dnešných časoch sledujem informačnú/hybridnú „vojnu o lesy“.  Do hry tu vstupujú doslova náboženské ideológie a s nimi súvisiaca intolerancia, komplikované vlastnícke vzťahy, staré i nové krivdy, animozity, emócie, dojmy a pojmy, propagandistické ťahy a podobné veci. Jediný výsledok, ktorý zatiaľ väčšinou vidím, je zvyšujúci sa stupeň zúrivosti účastníkov bojov.

O stromoch, pozemkoch, pravidlách, lesníckom režime, lese, lesníctve, ale aj o možnostiach zmien som písal tiež tu:

https://hiking.sk/hk/ar/3695/kratka_exkurzia_do_lesnictva.html

https://diviakmichal.blog.sme.sk/c/475079/o-lese-lesnych-pozemkoch-a-lesnych-porastoch.html

https://diviakmichal.blog.sme.sk/c/475512/o-kalamite-obchode-s-drevom-a-par-slov-o-kradnuti.html

A debata bola aj tu:

https://domov.sme.sk/c/20696292/lesnik-ak-niekto-chce-kradnut-kradne-aj-v-lese.html

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?