reklama

Ako sa rúbe les

V lesoch sa rúbe. Ľudia vidia pne, rúbaniská, skládky dreva popri cestách, kamióny s drevom idúce cez Donovaly. Niektorí sú spravodlivo nasrdení. Píly vrčia, traktory ťahajú. Rúbe sa málo, alebo veľa? Je v tom nejaký systém?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Skúsme sa najskôr vyrovnať s informáciou, že drevené veci sú vyrobené s veľkou pravdepodobnosťou zo stromov, ktoré rástli v lese. A tiež sa môžeme pokúsiť akceptovať, že drevo je skutočne v reálnom čase obnoviteľná, veľmi ekologická, veľmi príjemná a užitočná surovina. Skúsme sa vyrovnať aj s tým, že bez rúbania stromov (v lese) drevo nemôžeme mať.

Čo robí les, ak sa v ňom nerúbe?

Les je živý organizmus, ktorý určite nepotrebuje zásahy človeka. Tak, ako všetko živé v prírode, aj les existuje v kolobehu neustáleho vzniku, zániku a nepretržitej zmeny. V počiatočných štádiách sú prirodzené lesné porasty tvorené tisíckami malých stromčekov (v niektorých prípadoch to môžu byť státisíce stromov na jeden hektár). Postupne sa spolu s rastom, konkurenčným bojom o životný priestor, o živiny, vodu a slnečné svetlo ich počet redukuje. Zároveň sa zväčšujú dimenzie stromov a zásoba (objem) drevnej hmoty. Silnejšie jedince prežívajú a slabšie hynú. Zo státisícov malých stromčekov zostávajú v „dospelosti“, v štádiu tzv. optima už len stovky jedincov na hektár. Dospelé, či „zrelé“ stromy napokon uvoľňujú miesto novej generácii a kruh života sa uzatvára. Takýto prirodzený cyklus života lesa môže trvať v závislosti na konkrétnej situácii desiatky, stovky a možno aj tisíce rokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo robíme, ak v lese rúbeme?

Ak sme sa zmierili s tým, že drevo pochádza z lesa a my ho chceme, musíme ho odtiaľ vyťažiť. Takúto činnosť nazývame ťažba dreva. Ťažbu dreva môže realizovať obhospodarovateľ lesa (resp. vlastník, správca) pod dohľadom odborného lesného hospodára. V princípe ťažíme stromy, ktoré by aj bez ľudského zásahu „prehrali“ v konkurenčnom boji, alebo by napokon „dozreli“ do stavu, keď ich životná funkcia je naplnená. V prírodnom lese by takéto stromy uhynuli, uschli, zlomili či vyvrátili sa, spadli na zem, rozpadli sa a poskytli by svoje „telo“ ostatným živým organizmom. V lese, v ktorom hospodári človek, takéto stromy vyťažíme a použijeme v „ľudský“ prospech. Aj po vyťažení kmeňov zostáva v lese stále dostatočné množstvo rozpadajúcej sa hmoty, ktorá je zdrojom života pre ostatné stromy a živé organizmy. Samozrejme, že ťažba dreva je tvrdý zásah do prírody. Poškodzuje sa pôda, či zostávajúci porast, poškodzujú a menia sa biotopy rastlín a živočíchov. Do určitej miery sa ochudobňuje ekosystém a naruší sa pokojný a prirodzený životný cyklus lesa. Tieto negatíva sa dajú určitými postupmi do istej miery obmedziť. Definitívne a na sto percent vylúčiť sa však dajú len tak, že nebudeme drevo ťažiť vôbec. Veď máme aj umelú hmotu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľko dreva môžeme ťažiť?

Lesy na Slovensku sú podľa vlastníctva alebo obhospodarovania rozdelené do tzv. lesných celkov. Pre každý lesný celok sa spravidla každých desať rokov vyhotovuje tzv. program starostlivosti o lesy - PSL (bývalé lesné hospodárske plány – LHP). V PSL sú naplánované odporučené zásahy v jednotlivých porastoch na obdobie jeho platnosti – od zalesňovania, cez pestovné činnosti, až po ťažbu a obnovu lesa. Jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá sa určí pri vyhotovení PSL, je stanovenie výšky ťažby na desaťročie, tzv. decenálny etát. Je to „trvalo udržateľná ťažba“ a tvorí hornú hranicu objemu ťažby na obdobie platnosti plánu pre daný lesný celok, teda taký objem, ktorý sa nesmie úmyselnou ťažbou prekročiť. Dolná hranica výšky ťažby stanovená nie je, teda rúbať sa nemusí vôbec (pozri stať o umelej hmote). Vyhotovovatelia PSL pri určení etátu vychádzajú hlavne z prírastkových možností lesných porastov v lesnom celku. Na ťažbu za určitý čas (spravidla desať rokov) sa určí maximálne taký objem dreva, ktorý zároveň za ten istý čas na ostatných stromoch prirastie. Ťažbu dreva členíme na úmyselnú a náhodnú (kalamitnú). Etát nesmieme prekročiť ťažbou úmyselnou. Ťažbou náhodnou môžeme etát prekročiť, ale o koľko ho kalamitnou ťažbou prekročíme, o to menej potom môžeme rúbať v ďalšom období úmyselne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Akým spôsobom môžeme drevo úmyselne ťažiť?

Úmyselná ťažba sa člení na ťažbu výchovnú a ťažbu obnovnú. Úmyselné ťažby sú „predpísané“ (odporučené) v PSL, teda je tam určená horná hranica ich objemu, plochy a je tam odporučený spôsob ťažby. Výchovná ťažba sú tzv. prebierky. Vykonávajú sa za účelom úpravy drevinového zloženia porastu a za účelom zlepšenia odolnosti, stability a kvality drevnej hmoty. Pri výchovných ťažbách sa ťažia jednotlivé stromy po ploche porastu a kopíruje sa proces prirodzenej autoredukcie stromov v mladých porastoch. Proces je však usmerňovaný človekom tak, aby sa splnil výchovný cieľ a zároveň sa získava časť drevnej hmoty, ktorá by sa v prírodnom lesa rozložila. Takéto ťažby sa realizujú až do tzv. veku začatia obnovy, ktorý je rôzny pre rôzne dreviny a stanovištia. V zásade je to vek, kedy sa „dospelé“ porasty v prírode začínajú rozpadávať a uvoľňovať miesto novej generácii stromov. Pri obnovných ťažbách takéto „zrelé“ stromy ťažíme a usmerňujeme vytváraním priestoru a zmenou ekologických pomerov vznik nového lesa. V dnešnej lesníckej praxi využívame na obnovu lesa štyri hospodárske spôsoby a v rámci nich vždy po dve formy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Porast rozpracovaný podrastovým spôsobom hospodárenia
Porast rozpracovaný podrastovým spôsobom hospodárenia (zdroj: Michal Diviak)

Podrastový hospodársky spôsob

Na Slovensku je najviac používaný hospodársky spôsob podrastový. Rubne zrelé porasty sa postupne presvetľujú (prerieďujú) na tzv. východiskách obnovy. Postupným presvetľovaním sa dosiahne zvýšený prístup svetla a zmena ekologických pomerov v poraste a tým sa umožní, že zo semena napadaného z materských stromov môže vyklíčiť a vyrásť nový mladý les – prirodzené zmladenie. Posledná fáza podrastového spôsobu sa nazýva dorub. Je to definitívne doťaženie materského porastu nad vzniknutým prirodzeným zmladením. Starý lesný porast je tak bez umelého zalesňovania postupne nahradený porastom novým. Takéto ťažby sa nevykonávajú na celej ploche porastu, ale na tzv. východiskách obnovy. Tieto nesmú mať väčšiu plochu ako 3,00 ha a šírku viac, ako na dve výšky porastu (maloplošná forma), respektíve 7,50 ha (veľkoplošná forma). Obnova celého porastu podrastovým spôsobom sa realizuje postupným vkladaním východísk a môže trvať niekoľko desaťročí ( minimálne 20 či 30 rokov). Východiská sa často umiestňujú do porastov schematicky a často majú tvar pásov. Laická verejnosť si tieto pásy (oprávnene) veľmi neobľúbila a často ich mylne považuje za „holoruby“. V modernom lesníctve sa od takéhoto schématizmu postupne upúšťa a ak to podmienky umožňujú prechádza sa na prírode bližšie spôsoby hospodárenia.

Prirodzené zmladenie buka pod clonou materského porastu duglasky
Prirodzené zmladenie buka pod clonou materského porastu duglasky (zdroj: Michal Diviak)
Východisko obnovy v tvare pásu po dorube nad zmladením
Východisko obnovy v tvare pásu po dorube nad zmladením (zdroj: Michal Diviak)

Výberkový hospodársky spôsob

Výberkový hospodársky spôsob najviac kopíruje procesy v prírodnom lese. Vyžaduje však štruktúru porastu, ktorá je veľmi podobná prírodnému lesu, to znamená, že na porastovej ploche máme zastúpené stromy všetkých vekových štádií a všetkých dimenzií (veľmi zjednodušene povedané). Ťažia sa po celej ploche jednotlivé stromy, alebo malé skupinky, rubne zrelé (najhrubšie), stromy zdravotne poškodené, či „nevhodné“ z hľadiska štruktúry a výstavby porastu. Ťažbou sa uvoľňuje priestor mladším stromom, umožňuje sa ich dorastanie do „zrelosti“, dosahuje sa nepretržitá obnova porastu a zároveň nepretržité plnenie funkcií lesa (aj produkčnej) na celej ploche porastu. Netvoria sa žiadne východiská obnovy, žiadne „pásy“ či rúbaniská. Les je po celý čas na ploche prítomný, je pestrý, členitý a plní všetky svoje funkcie nepretržite. Na Slovensku je však porastov, v ktorých je možné v tomto momente výberkový spôsob uplatňovať relatívne málo (cca 5 až 15 % - podľa toho akú literatúru beriete vážne). Sú však veľmi veľké možnosti postupne prebudovať rovnoveké lesy vekových tried (výsledok podrastového a holorubného hospodárenia) na lesy výberkové. Je veľkou výzvou pre lesníkov, aby túto možnosť využili. Treba však dodať, že je to beh na dlhú trať (desiatky rokov).

Les vhodný na uplatňovanie výberkového spôsobu hospodárenia
Les vhodný na uplatňovanie výberkového spôsobu hospodárenia (zdroj: Michal Diviak)

Holorubný hospodársky spôsob

Holorubný spôsob je v zákone o lesoch zakázaný. Zároveň však ten istý zákon umožňuje tento spôsob použiť v presne definovaných konkrétnych situáciách – napríklad v borovicových porastoch na viatych pieskoch Záhoria, v topoľových monokultúrach, pri rekonštrukciách veľmi poškodených alebo drevinovo nevhodných porastov, či keď zanikne možnosť prirodzenej obnovy. Princíp je jednoduchý – porast sa na východisku obnovy jednorazovo (naholo) vyťaží a plocha sa umelo zalesní sadbou, či sejbou. Holorubný spôsob sa v úmyselných ťažbách na Slovensku využíva len minimálne a za mimoriadnych okolností. Podobným spôsobom sa realizuje aj sústredená náhodná ťažba (kalamita, pri ktorej vznikajú holiny). Rozdiel je v „úmysle“. Holoruby sú plánované v PSL, sú to úmyselné zásahy za účelom obnovy za presne zadefinovaných okolností. Náhodné ťažby sú následkom pôsobenia škodlivých činiteľov a obhospodarovateľ ich je povinný vykonať v zmysle zákona (okrem lesov v piatom stupni ochrany) bez ohľadu na veľkosť plochy, vek stromov, či nejaký výchovný alebo obnovný cieľ.

Náhodná ťažba – kalamita

Doteraz sme sa bavili o ťažbách úmyselných – plánovaných v PSL. Pri nich sa lesník môže realizovať, „spolupracovať“ s prírodnými procesmi, využívať technologické postupy a metódy pestovania a hospodárskej úpravy lesa. Iný prípad je, keď v lese vznikne kalamita. Stromy môžu byť poškodené, napadnuté či zničené rôznymi biotickými a abiotickými činiteľmi. Stromy môže poškodiť vietor, mráz, sneh, požiar, huby, hmyz atď. Podľa zákona o lesoch je obhospodarovateľ lesa povinný takéto stromy prednostne spracovať (vyťažiť) tak, aby sa škodlivý činiteľ a jeho následky ďalej nešírili. Táto povinnosť neplatí len v piatom stupni ochrany. Takejto kalamitnej ťažbe hovoríme ťažba náhodná. Ak nám vznikne dôvod na náhodnú ťažbu (kalamita) musíme zastaviť (obmedziť) ťažby úmyselné. O čo viac kalamít vyťažíme, o to menej úmyselných ťažieb môžeme vykonať. Pri spracovaní kalamity platí len jedna zásada – ťažíme poškodené, napadnuté a uhynuté stromy. Tak môžu vzniknúť aj obrovské plochy dočasne bez lesných porastov, na ktorých sa následne musí vykonať obnova lesa. Často je jedinou možnosťou komplikovaná umelá obnova (zalesňovanie). Niekedy a niekde môže byť využitá aj prirodzená obnova. Všetci asi vieme, že rozsah kalamít na Slovensku je relatívne veľký. Sú lesné celky, kde sa úmyselné ťažby ani nevykonávajú z dôvodu spracovávania kalamít. Prečo je to tak, je na inú a dlhšiu debatu.

Stromy napadnuté lykožrútom smrekovým
Stromy napadnuté lykožrútom smrekovým (zdroj: Michal Diviak)

O širších súvislostiach a niečo o lesníctve na Slovensku som písal aj tu:

https://hiking.sk/hk/ar/3695/kratka_exkurzia_do_lesnictva.html

Diviak Michal

Diviak Michal

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Lesník a stredoškolský učiteľ. Vášnivý milovník prírody a outdoorových aktivít. Príležitostný autor textov o dobrodružstvách v prírode, ale aj o lese a lesníctve. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu