reklama

O kalamite, obchode s drevom a pár slov o kradnutí

Nedávno som dostal niekoľko mejlových otázok týkajúcich sa narábania s lesom a drevom od človeka, ktorý sa o problematiku zaujíma. Tu sú (čo najmenej zložité) odpovede na jednoduché otázky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Teda kto zistí to, že je nejaká kalamita, komu a ako presne to musí nahlásiť?

Každý obhospodarovateľ lesa (nemusí byť totožný s vlastníkom) je povinný zabezpečiť na lesných pozemkoch odborné hospodárenie podľa programu starostlivosti o les (PSL) a prostredníctvom osoby tzv. odborného lesného hospodára (OLH). Odborný lesný hospodár je fyzická osoba, ktorá má lesnícke vzdelanie , lesnícku prax (SŠ 5 rokov, Bc. a Ing. 3 roky) a svoju odbornú spôsobilosť dokáže skúškami. Každý obhospodarovateľ lesa (vlastník, správca) musí takéhoto človeka „mať“. Jeden OLH môže hospodáriť na ploche maximálne 2000 ha. Ak je plocha väčšia, musí si zabezpečiť ďalšieho človeka s lesníckym vzdelaním na každých začatých ďalších 1000 ha. Odborný lesný hospodár má presne taxatívne určené práva a povinnosti vo vzťahu k hospodáreniu na lesných pozemkoch. Jedna z takýchto povinností je „sledovať stav a vývoj škodlivých činiteľov v lesoch“ a tiež „navrhovať preventívne opatrenia na ochranu lesov a predchádzanie vplyvu škodlivých činiteľov a dozerať na ich realizáciu..“. Čiže to, či vznikol dôvod na náhodnú ťažbu, či sú v porastoch poškodené, uhynuté, vyvrátené, zlomené, či inak (hmyz, huby..) napadnuté stromy je povinný sledovať a kontrolovať odborný lesný hospodár. Následne je OLH povinný navrhnúť opatrenia (napr. ťažbu poškodených stromov, alebo ich odkôrňovanie, alebo chemickú ochranu atď.) a tiež je povinný dozerať na realizáciu opatrení, vrátane vykonávania náhodnej ťažby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôvod na náhodnú ťažbu musí nahlásiť na príslušný Orgán štátnej správy lesného hospodárstva (bývalé lesné úrady, dnešné okresné úrady, odbory pozemkové a lesné) len vtedy, ak odhad objemu náhodnej ťažby jednorazovo prekročí 20% zásoby dielca, alebo ak sa predpokladá, že plocha po náhodnej ťažbe prekročí 0,5 ha. Lehota na takéto nahlásenie je 30 dní od vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu.

Obhospodarovateľ lesa je povinný vykonať náhodnú ťažbu (spracovať kalamitu) tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. V prípade chránených území s 5. stupňom ochrany táto povinnosť platí až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. Lehota na spracovanie kalamity je 6 mesiacov od jej vzniku. Ak nie je možné z dôvodu veľkého rozsahu túto lehotu dodržať, musí obhospodarovateľ vypracovať harmonogram spracovania kalamity a dať si ho schváliť na OŠS LH.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto kontroluje, či skutočne kalamita vypukla a ktoré stromy musia byť vyťažené?

Hlavnú zodpovednosť nesie odborný lesný hospodár. Ak je rozsah náhodnej ťažby menší ako 20 % zásoby dielca, alebo plocha je menšia ako 0,5 ha, tak ani nič nikomu nemusí nahlasovať. OLH je však povinný dať obhospodarovateľovi (vlastníkovi, správcovi) návrh, aby sa kalamita spracovala (alebo aby boli vykonané iné vhodné obranné opatrenia) a boli dodržané lehoty. Obhospodarovateľ je povinný tieto opatrenia realizovať (okrem 5.stupňa ochrany, tam treba povolenie OŠS OPaK). OLH rozhoduje, ktoré stromy majú byť vyťažené, pretože aj náhodná ťažba musí byť vyznačená a za vyznačovanie každej ťažby nesie zodpovednosť OLH. Obhospodarovateľ je povinný prednostne odstraňovať z porastov choré a poškodené stromy (ktoré to sú, určí OLH), ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov - okrem území s piatym stupňom ochrany (povolenie OŠS OPaK).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prípade, že náhodná ťažba je rozptýlená po poraste (jednotlivé stromy, bez vzniku holiny) musí byť každý strom určený na ťažbu označený nezmazateľným bielym znakom (bodka s priemerom cca 5 cm) na kmeni vo výške 1,3 m nad zemou a tiež na koreňovom nábehu stromu. Ak je kalamita sústredená, čiže ak je po ťažbe predpoklad, že vznikne holina (plocha väčšia ako 0,03 ha a zároveň širšia ako 10 m, respektíve viac ako 0,01 ha v mladších predrubných porastoch, ak nie je predpoklad zapojenia porastu) tak sa napadnutá, poškodená plocha po obvode ohraničí bielymi ležatými X z vnútornej strany a jednotlivé stromy určené na ťažbu sa už nemusia vyznačovať. Tiež sa nemusia vyznačovať vývraty, sucháre bez kôry a zlomy do troch metrov výšky, na nich je jasné, že sú poškodené. OLH je povinný všetky stromy určené na ťažbu predpísaným spôsobom vopred zaevidovať (počet kmeňov, objem v m3, nákres lokality). Na základe takejto evidencie potom OLH vydáva písomný súhlas na ťažbu pre vykonávateľa ťažby. Kópie dokumentov sa musia archivovať do konca platnosti PSL.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak po ťažbe vznikne holina, obhospodarovateľ je povinný plochu zalesniť stanovištne vhodnými drevinami najneskôr do dvoch rokov (v ochranných lesoch do troch rokov) a následne sa musí o založené porasty starať tak, aby boli schopné samostatnej existencie (v lehote 2 až 10 rokov od lehoty na zalesnenie). Tento proces sa nazýva obnova lesa. Obnova lesa môže byť umelá (zalesňovanie), prirodzená (prirodzené zmladenie), alebo kombinácia oboch. Čiže ani po spracovaní kalamity neprebieha žiadne odlesňovanie pozemkov. Poškodené porasty sú odstránené a na ich mieste rastie nový les.

Každý lesný celok má vypočítaný etát („trvalo udržateľná ťažba“) z prírastkových možností celku. Ten sa nesmie prekročiť úmyselnou (plánovitou) ťažbou. Ak však vzniká kalamita aj po naplnení etátu, stále platí povinnosť obhospodarovateľa túto náhodnú ťažbu vykonať aj za cenu, že prekročí etát. O čo viac kalamity vzniká v priebehu platnosti PSL, o to menej sa môže vykonať úmyselných ťažieb.

Tento proces môžu kontrolovať orgány štátnej správy lesného hospodárstva (MP, okresné úrady – odbory P a L). Niektoré veci môžu kontrolovať členovia lesnej stráže a tiež členovia stráže prírody. Tiež orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny a tiež zamestnanci správ chránených území.

Obhospodarovateľ lesných pozemkov realizuje aj činnosti plánované podľa PSL – obnovu lesa, starostlivosť o nárasty, kultúry, mladé lesné porasty, realizuje úmyselné ťažby výchovné a úmyselné ťažby obnovné. V princípe je odborný lesný hospodár zodpovedný aj za tieto činnosti. Podrobný popis všetkého, čo to obnáša, by bol na niekoľko hrubých kníh. Je to napríklad predmetom štúdia na lesníckej fakulte..

Ako prebieha samotný obchod s vyťaženým drevom, teda ako sa drevo eviduje, opäť, kto to kontroluje, kde sa to zaznamenáva?

Obhospodarovateľ je povinný prostredníctvom svojho OLH zákonom určeným spôsobom zaevidovať každú vyťaženú drevnú hmotu podľa druhu ťažby a podľa drevín v metroch kubických. V prípade výchovnej úmyselnej ťažby a sústredenej kalamity sa eviduje aj plocha v hektároch. Obnovné úmyselné ťažby a sústredené kalamity sa evidujú aj graficky v obrysovej mape. Vyťažený objem dreva by mal „sedieť“ s objemom určeným v evidencii stromov určených na ťažbu. Je tam určitá tolerancia nepresnosti, pretože nie vždy sa dá objem ťažby vopred presne zmerať (napríklad nepriechodné kalamitné plochy s množstvom zlomov a vývratov). Avšak už vyťažené drevo sústredené na odvozné miesta sa musí zmerať presne. Každý kus surového dreva po drevinách má poradové číslo, zaznamená sa jeho dĺžka a hrúbka v strede a jeho objem v metroch kubických. V prípade rovnaného dreva sa nemerajú jednotlivé kusy ale sa zaznamená objem celej rovnane v priestorových metroch. Ak sa drevo následne odváža odberateľom, alebo na ďalšie expedičné sklady, tak sa pri odvoze (pri nakládke) opäť eviduje predpísaným spôsobom odvezené množstvo. Množstvo vyťaženého a odvezeného dreva sa musí plus-mínus rovnať. Počíta sa s určitými stratami, ktoré vzniknú pri rozreze surových kmeňov, ale tie sú minimálne. Ku každému odvážanému (expedovanému) drevu musí byť vydaný zákonom predpísaný „doklad o pôvode dreva na prepravu a spracovanie“. Ten obsahuje poradové čísla kusov, druh dreviny, kvalitovú triedu, dĺžky, hrúbky a objem v metroch kubických. V prípade rovnaného dreva len objem v metroch kubických, prípadne v priestorových metroch. V doklade je presne špecifikovaný dodávateľ dreva (obhospodarovateľ), odberateľ dreva, lokalita odkiaľ drevo odchádza, čas (dátum, hodina) odvozu, lokalita kam drevo bude odvezené. Sú tam podpisy vydávajúceho a preberajúceho. Na doklade je tiež zapísaný kód ciachy, ktorou je odvážané drevo označené. Ciacha musí byť najmenej na jednom kuse odvážaného dreva a drevo musí byť označené čitateľnou ciachou najneskôr pri odvoze. Kódy na ciache presne identifikujú obhospodarovateľa, alebo nákupcu, ak kúpil drevo na pni. To čo je na doklade musí presne „sedieť“ s tým, čo je naložené na dopravnom prostriedku. Dokladom o pôvode dreva sa preukazuje odberateľ (nákupca) dreva a kópiu si nechá aj obhospodarovateľ (ten, kto drevo vydal). Doklady musia obaja archivovať. Evidenciu je možné viesť v elektronickej forme, ale doklady o pôvode dreva musia byť aj vo forme papierovej.

Doklady o pôvode slúžia ako podklad k fakturácii. Kontrolovať evidenciu a tiež odvoz dreva môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Samotný odvoz môže kontrolovať lesná stráž, polícia (sú na to školení) a aj stráž prírody.

Predaj dreva

Môžem hovoriť len za seba. Hospodárim ako odborný lesný hospodár a zároveň obhospodarovateľ spolu na približne 2100 ha lesa (vo vlastníctve viac ako cca 800 identifikovaných vlastníkov..). Drevo predávame tomu, kto platí. Konkrétne tomu, kto platí poctivo a včas. Ceny určuje trh, niekedy sú časy dobré a niekedy horšie. Nemáme problém zmeniť odberateľa, ak sa nájde lepší. Odberatelia si kupujú drevo, ktoré ťažíme v úmyselných ťažbách a niekedy v náhodných ťažbách. Odberatelia musia akceptovať to, aké drevo z týchto ťažieb získame. V prípade úmyselných ťažieb je vyťažené drevo výsledkom vysoko odborných postupov a dôkladných úvah pri výchove a obnove lesa. V prípade náhodnej ťažby ťažíme napadnuté, poškodené a uhynuté stromy. Uvedomujeme si, že stromy rástli dlho a drevo je príliš vzácna surovina, aby sme išli pod „svoju cenu“. K ťažbe stromov pristupujeme s úctou, opatrnosťou a s rešpektom k prírode. Mne a mojim kolegom v žiadnom prípade, nikdy, odberatelia nediktujú a nebudú diktovať, čo, kde a koľko máme ťažiť.

Ako je v súčasnosti zabezpečené to, aby sa nekradlo ?

Kradnú lesníci, právnici, mäsiari, politici, novinári, ženy, muži, deti, mladí, starí, čierni, bieli aj oranžoví. Atď. Niektorí. Neviem, ako úzke sú korelácie medzi povolaniami (pohlaviami, farbami kože, vekmi...) a sklonmi ku kradnutiu. Kradnú tí, ktorí kradnúť chcú. Napríklad v noci, alebo keď ich nikto nevidí. Takíto ľudia sa volajú zlodeji. Zlodejov by mala chytiť polícia, alebo niekto, kto vie chytiť zlodeja, a mal by ich riešiť prokurátor a sudca. Potom, ako ich sudca za kradnutie odsúdi, môžeme o nich verejne a jednoznačne hovoriť, že kradli a že sú zlodeji. Skôr nie.

Diviak Michal

Diviak Michal

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Lesník a stredoškolský učiteľ. Vášnivý milovník prírody a outdoorových aktivít. Príležitostný autor textov o dobrodružstvách v prírode, ale aj o lese a lesníctve. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu