Iné zdroje nás však informujú, že les na Slovensku za posledné desaťročia neubúda, ale dokonca pribúda. Obe strany predkladajú svoje dôkazy – letecké alebo družicové snímky, tabuľky, grafy, štatistiky, fotografie rúbanísk, fotografie mladých stromčekov, suchárov, kalamitných plôch. A obe strany, samozrejme, majú (svoju) pravdu.
Čo je „les“ ?
Definícií lesa je totiž veľa. Z pohľadu administratívne-právneho, podľa dnes platného zákona o lesoch (326/2005 Z.z.) je les „ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom“. Zákon následne definuje lesný porast, ako „súbor rastúcich stromovitých drevín, krovitých drevín a ich zmesí na lesných pozemkoch“. A napokon zákon definuje lesné pozemky, ktorých je viacero druhov, ale patria sem aj pre našu tému dôležité „lesné pozemky s lesnými porastami“ a tiež „lesné pozemky dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby“.
Lesné pozemky a lesné porasty
S uvedenými, zákonom stanovenými definíciami, pracuje strana „sporu“, ktorú môžeme pracovne nazývať „lesníci“. V „lesníckom“ ponímaní je podstatný lesný pozemok – teda pozemok, na ktorom je lesný porast (v akomkoľvek štádiu vývoja), alebo je na ňom lesný porast dočasne odstránený za účelom úmyselnej (plánovanej) obnovy lesa, alebo v dôsledku vykonania neplánovanej náhodnej ťažby (kalamity). Z uvedeného vyplýva, že „les“ sú aj porasty celkom malé, čerstvo založené umelou či prirodzenou obnovou. Je veľmi pravdepodobné, že aj dnešné stáročné lesné porasty boli niekedy dávno malé a mladé a boli aj vtedy „les“. Lesom sú teda (aj podľa zákona) lesné porasty vo všetkých rastových štádiách, nezávisle od ich veku a výšky, či hrúbky. V zmysle zákona zostávajú pozemky „lesnými pozemkami“ aj vtedy, ak sú porasty na nich dočasne vyťažené v dôsledku plánovanej, či náhodnej ťažby. Tu sa natíska otázka, čo znamená „dočasne“ ? Zákon o lesoch ukladá každému vlastníkovi či obhospodarovateľovi povinnosť obnoviť les, ak na lesnom pozemku vznikne holina, najneskôr do dvoch rokov (v ochranných lesoch do troch rokov) od jej vzniku. Holina môže vzniknúť úmyselnou (plánovanou) ťažbou, alebo ťažbou náhodnou – kalamitnou. To znamená, že na lesnom pozemku s lesným porastom musí rásť lesný porast, okrem času a situácie, keď je zrelý porast úmyselne vyťažený za účelom obnovy, alebo je vyťažený v dôsledku spracovania náhodnej ťažby – kalamity. Najdlhšie však môže takýto pozemok ostať bez lesného porastu maximálne dva, respektíve tri roky. Porasty vyťažené úmyselne, alebo v kalamite, sú odstránené a na ich mieste prirodzene alebo umelo vzniká a rastie les nový. Lesný pozemok ostáva lesným pozemkom a je na ňom les, alebo najneskôr o dva až tri roky bude na ňom les. Tento proces sa nazýva obnova lesa. Viem, že časti populácie sa to nepozdáva, dokonca som počul nejakého rozhlasového redaktora, že je to smiešne, ale je to tak.
Čo sa niekedy deje s lesom?
Obnova lesa prebieha aj bez zásahu človeka. Les nie je statický obraz krajiny, vyvíja sa, rastie, dospieva, hynie a nahrádza ho les nový. Porasty sa v určitom veku rozpadajú, stromy uhynú na menších aj väčších plochách, spadnú, zlomia sa, či uschnú a v uvoľnenom priestore po určitom čase rastú malé stromčeky a nahrádzajú stromy staré. Pri úmyselných výchovných a obnovných ťažbách „lesníci“ tieto prirodzené procesy čo najviac napodobňujú. Zrelé stromy však nenechávajú v poraste, ale ich postupne vyťažia. Ak to vlastnosti porastu umožňujú, tak holiny pri úmyselnej ťažbe nevznikajú (tzv. podrastový a výberkový hospodársky spôsob) a plocha lesného pozemku je kontinuálne porastená lesným porastom v rôznych vekových štádiách. Iné je to pri spracovaní kalamity, kedy sa ťažia uhynuté, poškodené a napadnuté stromy. Nejde o cieľavedomú plánovanú úmyselnú výchovu či obnovu lesa, ale o odstraňovanie následkov pôsobenia škodlivých činiteľov. Spracovanie kalamity je však povinnosť obhospodarovateľa, ktorú mu ukladá zákon o lesoch. Vtedy môžu vznikať holiny, ktoré sa však následne umelo, alebo prirodzene obnovujú (zalesňujú) v zákonom stanovenej lehote. Uvedený režim „obnovy lesa“ po úmyselných aj náhodných ťažbách je možné uplatňovať vo všetkých lesoch na Slovensku, okrem lesných porastov zaradených do piateho stupňa ochrany, ktorý je najprísnejší z pohľadu ochrany prírody.
Čo sa môže diať s lesom v piatom stupni ochrany?
V porastoch v piatom stupni ochrany je zakázaná akákoľvek úmyselná hospodárska činnosť. Spracovanie kalamity je možné, ale len po udelení výnimky od Orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. V porastoch v 5. stupni ochrany dokonca ani nebeží dvoj, či trojročná lehota na zalesnenie, tieto plochy sa môžu ponechať bez akéhokoľvek zásahu. Aj vtedy, keď je lesný porast uhynutý a z pohľadu zákona o lesoch je „holinou“ niekoľko desaťročí, či storočí. Takže aj lesný pozemok, na ktorom pôvodný porast prirodzene uhynul, alebo sa rozpadol, alebo bol rozvrátený škodlivými činiteľmi a sú na ňom niekoľko rokov len mŕtve stromy, ostáva lesným pozemkom aj napriek tomu, že na ňom nerastú žiadne živé stromy. Netvrdíme, že les „ubudol“. Aj na takýchto plochách ponechaných na prirodzený vývoj po čase začnú rásť malé stromčeky, z ktorých bude jedného dňa storočný les. Neriešime, ako sú stromčeky vysoké a ani to, či to náhodou nie je smreková „monokultúra“. Je to lesný pozemok a je na ňom les, alebo po nejakom čase bude na ňom les.
Aké sú „ekologické“ definície lesa ?
Strana sporu, ktorú môžeme pracovne nazývať „ochrancovia“ radšej pracuje s ekologickými definíciami lesa. Je ich skutočne veľa a v podstate sa veľmi nelíšia od definície lesa v zákone o lesoch. Tieto definície viac a podrobnejšie vyzdvihujú ekologické funkcie a vzťahy v lese, prípadne vyžadujú, aby les spĺňal nejaké rozmerové atribúty. Za všetky uvediem medzinárodne akceptovanú definíciu lesa podľa FAO:
“Pozemok so zápojom stromov nad 10% (resp. so zodpovedajúcim zakmenením) a výmerou väčšou ako 0,5 ha. Stromy by mali byť schopné v dospelosti dosiahnuť na danom stanovišti minimálnu výšku 5 m. Môže byť tvorený uzatvoreným lesom, v ktorom stromy rozličnej výšky a ich podrast pokrývajú značnú časť pôdneho povrchu alebo otvorenou lesnou formáciou so súvislým vegetačným krytom, v ktorom koruny stromov pokrývajú viac než 10 %. Patria sem aj mladé prirodzené porasty a všetky výsadby založené pre účely lesníctva, ktoré ešte nedosiahli zápoj 10 % alebo výšku 5 m spolu s dočasne nezakmenenými plochami, u ktorých sa očakáva ich opätovná premena na les.”
Čo je les podľa (nielen) Inštitútu pre environmentálnu politiku?
Uvedenú definíciu FAO si svojsky interpretovali niektorí účastníci “sporu”, ale aj zamestnanci štátneho Inštitútu pre environmentálnu politiku. Údaje o piatich metroch výšky porastu si (asi) vysvetlili tak, že les je iba to, čo má aspoň výšku päť metrov. Ak aspoň trošku čítame s porozumením, sami vidíme, že nie je to tak. V definícii FAO ide o minimálnu výšku, ktorú by mal lesný porast dosiahnuť v dospelosti. Lesné dreviny rastúce na Slovensku takúto podmienku všetky spĺňajú. Nič strašné by sa nestalo, na svete sú rôzni odborníci a mýliť sa je ľudské. A možno, že to ani tak nie je mylné (ľudské) pochopenie definície lesa, ale vina satelitu. Pretože, ako som sa dočítal, “..satelit považuje za les plochu vyššiu ako 5 metrov” (Martin Gális, 2017, https://www.minzp.sk/files/iep/2017_12_v_narodnych_parkoch_bola_strata_lesa_oproti_inym_uzemiam_dvojnasobna.pdf). Spomínaný štátny Inštitút pre environmentálnu politiku však vypustil do sveta mediálnu správu, že na Slovensku ubudlo cca 700 kilometrov štvorcových lesa, ktorej sa vďačne chytili všetky možné médiá. Zamestnanci štátneho inštitútu (ich satelit?) tak usúdili na základe vyhodnotenia leteckých a satelitných snímok. Na snímkach teda vyhodnotili (satelit), ktoré porasty sú nižšie ako päť metrov a plochu týchto porastov sa rozhodli považovať (satelit) za plochu, na ktorej nie je (ubudol) les. Ja osobne sa celkom teším (priznávam ľahký sarkazmus) na bombastické správy v médiách (z dielne štátneho Inštitútu pre environmentálnu politiku ?) o takých pätnásť, dvadsať rokov, z ktorých sa verejnosť dozvie o náhlom pribudnutí cca 700 kilometrov štvorcových lesa na Slovensku.
Ubúda les?
Na Slovensku sú miesta, kde les skutočne ubudol a ubúda. Les sa na niektorých miestach vyťažil a žiadny ďalší les už na ploche nikdy (v ľudskom ponímaní času) nebude. Takejto situácii hovoríme “trvalé vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesa”. Deje sa to napríklad pri budovaní stavieb na lesných pozemkoch. Napríklad naše diaľnice prechádzajú cez mnohé bývalé lesné pozemky. Tiež hotely, parkoviská a zjazdovky (nielen) v Jasnej, alebo v Tatranskej Lomnici stoja na bývalých lesných pozemkoch, dokonca v národných parkoch. Tam môžeme skutočne a doslova hovoriť o úbytku lesa, či odlesňovaní. Trvalé vyňatie nie je jednoduchý proces, treba veľa konaní a povolení. A tiež veľa peňazí, napríklad na proces EIA, alebo na náhradu za obmedzenie či zrušenie funkcií lesa. Ale dá sa. V Jasnej, v Národnom parku Nízke Tatry, práve stavajú hotel pre 5 tisíc ľudí. Predchádzalo tomu, okrem iných udalostí, definitívne vyťaženie lesa, aj s pňami a aj s pôdou. V takomto prípade je termín “odlesňovanie” pravdivý a výstižný. Veľké balvany tam trhali dynamitom.
Všetko je v poriadku?
Ak teda vidíme plochy po kalamitách dočasne bez lesných porastov, alebo systematické ťažbové zásahy po úmyselnej obnovnej ťažbe, je to výsledok narábania s lesom v súlade s pravidlami stanovenými v zákonoch. Pôvodné porasty boli vyťažené a najneskôr do dvoch (troch) rokov na lesných pozemkoch musí rásť (rastie) nový les. Les neubúda, lebo sa následne prirodzene alebo umelo obnovuje. Je to štandardný spôsob obhospodarovania lesných pozemkov na Slovensku a v civilizovanom svete.
Hodí sa však takýto systém hospodárenia do chránených území, napríklad do národných parkov? Prírodné procesy sú ťažbou výrazne narušené, prostredie je poškodzované ľudskou činnosťou, na určitý čas sa mení a narušuje krehká rovnováha lesných spoločenstiev. Chránené územia si pravdepodobne vyžadujú iný manažment. Máme na Slovensku vynikajúcich odborníkov, ktorí vedia aký. Možností je veľa, môže to byť napríklad bezzásahový režim, alebo kombinácia včasného aktívneho zasahovania a nezasahovania. Tu vstupujú do hry veľmi zložité veci ako funkčná zonácia, vlastnícke vzťahy, kompetencie orgánov štátnej správy, legislatíva, ľudské faktory či politika.
O tom, aké sú možnosti v dnes platnom legislatívnom prostredí som sa snažil písať tu: https://hiking.sk/hk/ar/4868/o_rubaniskach_nielen_v_narodnych_parkoch.html .
